Politika a Boh

4. novembra 2012, taeli, Nezaradené

Ubehlo pár dní od môjho prvého príspevku.Zistila som o čom tu  ľudia chcú čítať.Presne tie dve  témy do ktorých sa príliš nehrniem.Rozmýšľala som som či by nebolo lepšie, keby som sa odsťahovala písať svoje názory do Brava, alebo iného puberťáckeho časopisu .Rozhodla som sa zostať . Ak si mám urobiť názor na politiku len z toho čo počúvam v škole, doma, alebo v mhd nevolím nikoho.

Keby bola už tento rok schválená povinná maturita z matematiky, skončila by som ako predavačka v stánku.Zaujímalo by ma či by zmaturovali všetci páni politici po novom.Nemám vzory v politike a čo je smutnejšie ani ich tam nehľadám.Poznám syna pána Sulíka, je to môj rovesník a musím poznamenať, že jablko nepadlo ďaleko od stromu  hoci možno je ešte viac nahnité.Mamina nevolí , ocino hej, ale len podľa toho aké výhody z toho bude mať on sám.Robí pár mesiacov na ministerstve.Minule odchádzal z práce a zrazu ho pozdravil Čaplovič,  preto ho teraz začal mať rád.Povedal, že jediný rozdiel medzi nimi je ten, že pre Čaploviča prišiel osobný šofér a tatino išiel domov  autobusom.Toto bolo moje dnešné politické okienko.

A teraz Boh.

Boha rozoberám veľmi rada, ale mám naň svojský názor.Nepreferujem ani jedno náboženstvo.Občas mám pocit, že si vytváram svoje, ktoré vyhovuje práve mne.Neuznávam akékoľvek zastrašovania cirkvou.Ani to,  že pán farár žehná „všetkým“,  ale homosexuáli sa majú napraviť,  prostitútky sú zatracované a to,  že vyznávači iného náboženstva pôjdu do pekla  je dosť husté aj na mňa.Samozrejme nechcem hádzať všetkých kresťanov do jedného  vreca. Človek sa nemá sústrediť na chyby druhých, nech sú akejkoľvek podoby, ale na seba.Verím v život po smrti, nebránim sa ani reinkarnácii, ale nemám na mysli takú, že v budúcom živote budem uhorka a ty ma zješ. O anjeloch tiež nepochybujem a som dosť stará na to, aby ste sa mi ich snažili vyvracať.Peklo si tvoríme jedine tak na zemi a to svojím spôsobom života . Po smrti sa konečne vrátime k svojej pravej podstate .Takto si to predstavujem ja.Som rada, že nemám členstvo v skupine svedkov Jehovovy.Niekdy mi príde, že členovia týchto skupín sa nevedia inde začleniť a radšej začnú dodržiavať nezmyselné pravidlá ako by mali byť outsideri .V lete som išla z mesta a taká babička ma zastavila, či by som jej nepomohla s melónmi a ja nakoľko som mala super náladu a čas pomohla som.To zlé na našom stretnutí bolo, že sa ma začala pýtať či verím v Boha, vravieť mi,  že som víla a potom strkať do rúk propagačné plagáty Jehovistov a presviedčať ma o konci sveta . Mala som chuť pustiť tie melóny na zem a zutekať.Na viere v Boha nevidím nič zlé pokiaľ od nás nežobrú ťažké peniaze a zvyšok som už spomenula.