Nikdy som si nemyslela , že môžem podľahnúť počítaču,ale stalo sa.Predvčerom mi brat oznámil ,že sa virtuálne prešiel od nás ku Ternu a potom ku babke.To ma dostalo.Okamžite som aj ja zapla google maps a aspoň z časti si splnila svoje cestovateľské sny.V Mexiku som navštívila tie najchudobnejšie pueblos ,kde som obdivovala slamené strechy s dierami .Potom som išla na náhodu do Rumunska.Prvé na čo som narazila bol mŕtvy pes na ceste ,ale zachránila to nádherná príroda.Slovensko sa môže taktiež bársčím popýšiť ,ak by sme vynechali fotky spoločníc popri diaľnici, bezdomovcov ,ktorí sa hrabú v smetiakoch, malé cigánčatá kúpajúce sa v rieke a s odpadom ,máme Tatry a nenahraditeľné dedinky.Prvý krát som si povedala ,že napriek 5 hodinám strávených na nete som spokojná ako som naložila so svojim časom.Je to tak úžasne živé !Mala som chuť otvoriť dvere na domoch a trošku nahliadnuť ľudu do súkromia.Samozrejme virtuálny svet nikdy nenahradí atmosféru skutočného cestovania.Chute ,vône ,správanie ľudí google vynechal .Myslím ,že mne tento program pomohol uvedomiť si koľko rôznych spôsobov života existuje.Núti ma zamyslieť sa nad tým aký život chcem mať ja nezávisle od spoločnosti v Bratislave a od mojich rodičov. Najviac sa mi páčia dedinky ,kde je bežné ,keď sa susedia delia o kosačku.Hľadám svet ,kde sa nebudem cítiť sama napriek tomu ,že mám 300 kamarátov na facebooku.Bohu dík za tento objav