Vravíte si prečo mám byť ku niekomu milý a chváliť ho? Ja sám mám život pod psa.Ku mne nikto nie je milý . Ľudia ma nemajú radi a ja budem k ním rovnaký.Chyba!
V škole sa na mňa sypú urážky z úst matematikárky ,ktorá je už zjavne unavená zo života a ako aj ona sama povedala závislá na liekoch.Potom dostanem panický strach z učiteľky slovenčiny ,ktorá za najlepšiu motiváciu považuje nakričať na nás a počastovať urážkami typu smradi ,sprostí ľudia. Vyvrcholí to hodinou biológie tým , že naša p.profesorka žije ešte v dobe komunizmu . Všetci musíme byť ukážkovo naučení na každú hodinu.A hoci mňa má rada ,nebolo tak tomu pred 4 rokmi .Párkrát som sa nenaučila a ona si ma zobrala na stranu a povedala ,že ak písomka nedopadne dobre dostanem po zadočku .A hoci to bolo len zo srandy , táto udalosť sa mi hlboko zapísala do duše. Dnes s odstupom čase viem ,že všetko má svoju príčinu .Odpúšťam tým ľudom a snažím sa byť iná.
V živote som spoznala veľa osôb ,ktoré zmenili môj život pozitívne a poznala som ich iba zopár minút ,hodín,dní… Napríklad jedna cudzinka ,tá perfektná žena , ktorá bola iba mesiac v mojom živote . Za tú dobu mi vnukla veľké sebavedomie,hovorila mi aká som šikovná a dnes túžim študovať prekladateľstvo . Španiel v autobuse ,ktorý mi povedal ,že aj ja môžem precestovať celý svet .Moji bývalí tréneri vďaka ním som uverila ,že som výnimočná. Trénovala som až dokým sa mi nohy triasli ,ale nakoniec som bola veľmi dobrá.Je veľa motivátorov ,ktorí nám pomáhajú pochopiť vlastnú výnimočnosť.Stačí len málo , aby sme zmenili život hoci cudziemu človeku.Deti sú tomu najlepším príkladom .
Kedy si už uvedomíme ,že krikom nikoho nezmeníme?Skúste aspoň raz denne niekoho pochváliť. Zhodíte tým zo seba stres a postupne začnú chváliť iste aj vás.